V jeden pekný podvečer som zažila neidentifikovateľný pocit. A to mi stále neprestáva rezonovať hlavou… Snažím sa prísť na to, kto sa vlastne môže pýšiť tým titulom „DOBRÝ“ ? Kto si môže úprimne povedať, že nikdy neklamal, nesklamal, alebo že nikdy zámerne neublížil? Nikto, kto toto číta. Lebo kto to o sebe hovorí, tak to iba svedčí o jeho […]

Vracal sa domov sebavedome, ba priam vznešene, aj s ulovenou korisťou, ktorú síce nebolo možné chytiť ani vidieť, no on to cítil. Cítil pokoj a spokojnosť, bol na seba konečne hrdý… V tú noc nemohol zaspať. Všetko bolo tak, ako si predstavoval, no ten zvláštny hlodavý pocit mu nedovolil spať. A nie a nie prestať… Stála tam už dvadsať minút a stále nič. […]

Vychádza slnko, pozriem na hodiny, vidím, takmer polnoc, výsmech zo šialenstva, neúctivá cnosť. Kypriace šťastie, šťastie v prášku, stále Ti je málo… Princezná na hrášku. Zneuctená, diskrétna, plachá a povrchná, odškodnená, zranená, životom vyžmýkaná. Úsmev strieda spŕška slov, Veta za vetou, výčitka za výčitkou, výlev pocitov, choď s dobou. Choď […]

Venované našim fascinátorom. Spím ako princezná, nie žeby som chcela, niekto ju priveľmi pozná… Čakanie na spasiteľa. Princ na bielom koni, Pošle Ti autobus, V hlave Ti zvoní? Nie, to bol asi on. Nie, veď nepočujem klus. Zopár riadkov nonsensu, Pred tebou len stena je. Hodíš si tú kukuricu, Čo hrach už nie je? Nie je. Zjedla ho chamtivosť, Zapila radosťou, Ostala len […]