ako to Ty vieš trhať slnku lúče ako mihalnice keď sa pozrieš dolu hlavou naopak hladíš lúčmi pokornú tvár Zamotané ruky v babiom lete, Peľ má až za ušami Válekovu Lásku recituje, vlasy pletie, myseľ rozčesáva. Nesmeje sa do vankúša Amplióny vyznajú nahlas Tak načo kričať Keď ľúbosť skúša Hlas možno klame Do vankúša dusí Nikomu tým neublíži Čo len jednej […]

„Rátaj mi nádychy.“-šepne vietor zemi. A to, čo vtedy bolo, všetky plány zmení. Šepol vietor zemi. „Rátaj mi nádychy.“-mlčím slová stromom, šum odpovie mi strach, že nežijem s dobou, v týchto dňoch, svetoch, rokoch. „Rátaj mi nádychy.“-hovoríš mi v mojich snoch, a ja ich rátam v tých Tvojich. Spoločné nádychy nás dvoch. „Rátaj mi […]

V jeden pekný podvečer som zažila neidentifikovateľný pocit. A to mi stále neprestáva rezonovať hlavou… Snažím sa prísť na to, kto sa vlastne môže pýšiť tým titulom „DOBRÝ“ ? Kto si môže úprimne povedať, že nikdy neklamal, nesklamal, alebo že nikdy zámerne neublížil? Nikto, kto toto číta. Lebo kto to o sebe hovorí, tak to iba svedčí o jeho […]

Noc zoviera päste,Ty ladne zapínaš sa do tmy, mlčanie rytierske, čestné… Dychom všetku špinu zo mňa zmy. Mlčanie odzrkadľujúce srdce, polievka citov kypí, udusená duša v kaši, píšťalka na hrnci sypí. Lejte vodu! Haste! Supy… Odštipnú si z Tvojho mäsa, uhryznú Tvoju dôstojnosť, svet stráca lojalitu, tvár i cnosť. Sľuby, večná vernosť. Bezhraničná, […]

Vracal sa domov sebavedome, ba priam vznešene, aj s ulovenou korisťou, ktorú síce nebolo možné chytiť ani vidieť, no on to cítil. Cítil pokoj a spokojnosť, bol na seba konečne hrdý… V tú noc nemohol zaspať. Všetko bolo tak, ako si predstavoval, no ten zvláštny hlodavý pocit mu nedovolil spať. A nie a nie prestať… Stála tam už dvadsať minút a stále nič. […]

Vychádza slnko, pozriem na hodiny, vidím, takmer polnoc, výsmech zo šialenstva, neúctivá cnosť. Kypriace šťastie, šťastie v prášku, stále Ti je málo… Princezná na hrášku. Zneuctená, diskrétna, plachá a povrchná, odškodnená, zranená, životom vyžmýkaná. Úsmev strieda spŕška slov, Veta za vetou, výčitka za výčitkou, výlev pocitov, choď s dobou. Choď […]

Venované našim fascinátorom. Spím ako princezná, nie žeby som chcela, niekto ju priveľmi pozná… Čakanie na spasiteľa. Princ na bielom koni, Pošle Ti autobus, V hlave Ti zvoní? Nie, to bol asi on. Nie, veď nepočujem klus. Zopár riadkov nonsensu, Pred tebou len stena je. Hodíš si tú kukuricu, Čo hrach už nie je? Nie je. Zjedla ho chamtivosť, Zapila radosťou, Ostala len […]