Princezná bez mena

Vychádza slnko,
pozriem na hodiny,
vidím,
takmer polnoc,
výsmech zo šialenstva,
neúctivá cnosť.
Kypriace šťastie,
šťastie v prášku,
stále Ti je málo…
Princezná na hrášku.

Zneuctená, diskrétna,
plachá a povrchná,
odškodnená, zranená,
životom vyžmýkaná.

Úsmev strieda spŕška slov,
Veta za vetou,
výčitka za výčitkou,
výlev pocitov,
choď s dobou.
Choď domov.

Postavili nový,
Toľkej krásy niet,
Aký je ten svet.
Zakladá si na irónii.
Asi bude bolieť.

Irónia nebolí.
Páli, štípe kúše…
Sadí v hlavách chrobáky.
V kuse.

Za tú chvíľku pocitov,
Máš v ústach dane,
Chuť betónov.
Pozeráš tak divno. Vyorane.

Hráme pekné divadlá,
Nová Scéna padá,
Tvoja tvár je prikyslá,
Rada, že je rada.

Splieta sieťku dotykov,
v duši malá dierky má,
zmierená či nezmierená,
vo svete snov zatvorená,
morom citov zaplavená,
celá.
Zlá.
Ja.